streda 5. novembra 2014

Doma...


"Podvečerom kráčom do tej našej hory,

tu líška skryla sa do svojej malej nory.

Srdce, oči, duch radujú sa veľmi,

keď vidia život, krásu zveri,

i to ako žijú dravé šelmi.


A človek má pocit, že žije v mieri.

Ticho, kľud kráčam ďakej,

tu ozval sa nárek srnky malej.


 


Pod veľkým dubom našla som si svoje miesto,

pozerám hore, kde vtáci majú svoje hniezdo.

Zmráka sa, už je čas domov ísť,

ťahá ma to sem, zas chcem k dubu prísť."

utorok 23. septembra 2014

Domov...


"Je spara, ťažko sa dýcha,
príroda teplaská - to naša pýcha.
Dva Maníny krásou sa vypínajú, 
v sebe príbeh zveri ukrývajú.

Rozhliadni sa krásnym krajom, ktorý tu máš, 
chcem Ťa poprosiť o jedno - len si ho váž.
Keď sa ticho tade prejdeš,
vo vnútri svoj pokoj nájdeš.

Zrazu cítiš mier a pokoj na duši,
a Tvoje srdce po prírode láskou zatúži.
Pozri vpravo, tam srnčia zver pasie sa,
a malé mláďa k matke vinie sa.

Po ľavom boku zase muflónie stádo je,
ovca dala bekotom znak, že o tebe vie.
Kráčaj tíško cestou ďalej,
zatrepotali krídla sojky malej.

Vnímaj nemú krásu prírody,
rýchlo pozri, jeleň vyšiel z bahennej vody.
Pri ňom stojí hárem jeleníc
a vedľa nich rodinka jarabíc.

Srdce, oči krásou sa opíjajú,
a človeku nový rozmer žitia dajú.
Váž si krásu prírody našej malebnej,
nájdeš poklad vzácny v nej." 

utorok 26. augusta 2014

"Ruje čas" 



"Večerná romantika pri západe začína sa,
stojím a krajom krásnym rozhliadam sa.
Nadýchnem sa, privriem oči,
žijem sen, čo zdal sa mi v noci.

Pocit radosti slovami neopísateľný,
prišiel ku mne sťa vietor silný.
Ostáva už chladno, čo chvíľa je tu ruje čas,
konečne zanie vytúžený jelení hlas.

Divadlo krásne a zvuky neopísateľné,
i tie prejavy lásky jeleňa k laniam verné.
Chráni si ich, odháňa sokov,
odoženie ho mocným hlasom a k tomu pridá pár krokov.

V srdci jeleňa veľký pokoj nastal,
keď sok zrazu ticho zostal.
Ticho pretrhla rana zo zbrane,
jeleň ďalej chráni svoje lane.
To sokovi prestáva mladé srdce biť,
nebolo mu súdedné túto ruju žiť..."

K. Smatanová

štvrtok 14. augusta 2014

Dedkovi


Všade ticho, vôňa smreka,
po ceste žblnkoce si rieka.
Dážď už ustal, vietor stíchol,
starý otec ťažko vzdychol.

Pozrel na tú krásu vôkol seba,
"To nás živý, to náš chleba."
Poznal každý revíra kút,
i stromy, ktr. napadol dáky žrút.


Krásu zvery vedel vnímať,
v ťažkých chvíľach jej pomáhať.
Vedel onej takmer všetko,
veru taký bol náš detko.

I keď som ho moc nepoznala
dôveru som v neho mala.
Lásku rozdával vôkol seba,
mal jej dosť pre každého, koľko treba.
K.Smatanová




piatok 18. júla 2014


Ďalšia z mojej tvorby...

Srdce moje žiali, keď hory sa jej máli,
keď nevidí krásu Manínov, slza v oku páli.
Ponáhľam sa domov, srdce začína mi  konečne biť
vkročím do hory, privriem oči, nadýchnem sa, začínam žiť.

Cítim voľnosť, čerstvý vzduch po daždi,
vysoká vychádza skôr na pašu,
To ticho, všeliek mal by vyskúšať každý,
milujem tú krásnu prírodu našu.

Prosím Boha nech prežiť ďalší deň tu smiem,
nech vidím krásu zveri, nech o nej niečo viem.
Chápať lesu,  poznať v ňom život i jeho krásu,
 splniť si sen i napriek nepriazni pozemského času. 

štvrtok 17. júla 2014

Poďakovanie

Dovoľte mi aby som sa Vám  poďakovala, že môj blok pozeráte a pevne verím, že aj čítate. Rada prijmem Vaše návrhy ako ho vylepšiť. :)


I think that is  time, when i must thank every people, who reading my pege. It is for me honour and big motivation. I hope that, me page you´ll visitet. With sincelery  Smatan :) (Sorry, my English is horrible... )


pondelok 14. júla 2014

Spojme sily a bojujme za lepšiu mienku!!!



    Nedá mi to, ako stále dookola počúvam a čítam jednotlivé články, príspevky i komentáre ľudí, ktorí nevedia o čom v skutočnosti je poľovníctvo. Mám 19 rokov, poľovníčkou som len nepatrného pol roka a som nezaradený člen. Neskutočne ma ubíja to, ako nepoľovnícka verejnosť nemá dostatok informácií, vedomostí o tom, čo je poľovníctvo. Vidia nás ako vrahov, ktorí si potrebujú naplniť mraziaky mäsom. Nevidia alebo skôr nechcú vidieť skutočnosť. Prečo si pred ňou zakrývajú oči, uši?  Iste, nájdu sa medzi nami i tí, ktorí to v skutočnosti  robia zlé "meno" poľovníctvu aj nám, poľovníckej verejnosti. Ale prečo by sme mali za to trpieť všetci a byť takto neprávom označení za vrahov, "pečienkárov" a iné ďalšie názvy, ktoré ma v rýchlosti teraz nenapadnú.
     Ako bojovať za dobrú mienku o nás ?
Spojme sily všetci poľovníci, ktorí nechceme byť už viac očierňovaní. Dá sa bojovať všelijako a viem, že je to "beh na dlhé trate". No najviac ma oslovuje azda forma prednášky s praktickým využitím. Ukázať ľuďom o čom v skutočnosti poľovníctvo je. Netreba sa nepoľovnej verejnosti venovať len v mesiaci jún (mesiac poľovníctva a ochrany prírody) ale neustále po celý rok, tak ako ochraňujeme prírodu. Rada budem ak budeme proti tomu bojovať. Netreba si povedať, že kašlem na to. Treba sa tomuto problému postaviť do očí a začať ho riešiť.
  
      Pevne verím, že spojíme sily a vrhneme spoločne dobré svetlo na poľovníctvo.

    
     (Rada prijmem Vaše skúsenosti, názory a rady ako môžeme riešiť tento problém. Písať môžete na môj mail: smatan.kristina@gmail.com . Vopred Vám ďakujem!)

Na spestrenie Vám prepíšem jeden príbeh od Jána Kránera a časom aj ďalšie :)






Závisláci a paštikári.






   "Lov a teda aj pytliactvo môžu nadobudnúť dve krajné polohy.


  
 Prvý extrém predstavuje lov čiste len kvôli potrave (mäsu), ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre život. Pud prijímania potravy, čiže sebazáchovy je základným princípom, ktorý v rozhodujúcej miere určuje správanie živočíchov.


     Sú však silné emócie, ktoré načas potlačia potrebu prijímať potravu. Popri najvýraznejšom rozmnožovacom pude, ktorým sa realizuje princíp zachovania rodu, k ním patrí aj lovecká vášeň, ktorá môže v druhej krajnej polohe nadobudnúť formu neovládateľnej náruživosti, keď človek neloví pre mäso, ale kvôli vzrušeniu a euforickým zážitkom pri poľovačke a pocitu šťastia pri  pohľade na cennú trofej.


     Ak má človek dosť peňazí, môže si prenajaťi či kúpiť vlastný revír a poľovať do úmoru. To však totálnym závislákom nestačí - k plnému zážitku potrebujú efekt zakázaného ovocia, vedomie, že poručujú zákon, adrenalín, ktorý vyplavuje do krvi riziko, že ich prichytia. Kvôli tomu pytliačia aj majetkovo výborne situovaní jednotlivci - praví adrenalínoví závisláci.


     Možno zovšeobecniť, že len pre mäso lovia tí najchudobnejší, ktorí iným spôsobom nedokážu zahnať hlad a adrenalínovými závislákmi sa stávajú finančne sebestační, pomerne zámožní jednotlivci, ktorí majú dosť prostriedkov i času, aby uspokojili svoju vášeň.


     V skutočnosti to nie je také jednoduché - aj hladujúci pytliak môže byť náruživým závislákom a aj z finančne zabezpečeného poľovníka sa stáva "paštikár", ktorý bez zábran zabíja zver len kvôli mäsu.


     Napokon, extrémne polohy sa v širokej škále rôznych typov lovcov prakticky nevyskytujú - každého vo väčšej či menšej miere motivuje zverina či cenná trofej na jednej strane a silné zážitky na strane druhej


     Výkonné tereňáky, automatické zbrane, silné reflektory, prístroje na nočné videnie a infrazameriavače pomohli najmä "mäsiarom a paštikárom", ktorí sa neštítia vraždiť budúce i vodiace matky, zabíjať vysokú, srnčiu či čiernu zver v čase zákonnej ochrany, keď by sa mala zotaviť po dlhej a krutej zime, a používať akékoľvek, najmä zakázané spôsoby lovu.


     Na druhej strane, adrenalínoví lovci silných zážitkov to dnes majú zložitejšie ako naši predkovia v časoch, keď hrozilo, že za každým kríčkom číha četník, žandár či horár s odistenou puškou. Vtedy pytliakovi naozaj išlo o život.


     Donedávna sa prichytenému páchateľovi v podstate nič nestalo, veď išlo len o priestupok. Aj dnes, keď je pytliactvo posudzované ako trestný čin, sú tí najväčší, to znamená najvplyvnejší pytliaci v podstate nepostihnuteľní. Väčšinou patria do politicko-podnikateľskej mafie, ktorá ovláda miestnu správu, políciu, prokuratúru a súdnictvo. Zavrú len bezvýznamných chudákov, ktorí pytliačia z núdze.


     A tak bohatí a vplyvní adrenalínoví závisláci, len ticho závidia skutočným pytliakom, ktorí sa v minulých storočiach zakrádali zvieracími prťami -  ozbrojení len vojenskými puškami bez optiky - v prevrátených kabátoch a s tvárami začiernenými sadzami, aby ich nik nespoznal. Také zážitky sa nedajú kúpiť ..."

sobota 21. júna 2014

(Moje pomôcky, pri vysvetľovaní)

Mesiac jún...

Rozhodla som sa, že keď je ten mesiac jún - mesiac poľovníctva a ochrany prírody, niečo spravím aj ja. Nebolo to vôbec vo veľkom, nemám ani dostatok vedomostí ale chuť a odhodlanie bolo veľké. Mám deväť ročnú sesternicu, a tak som sa rozhodla, že aspoň jej porozprávam aj to málo čo viem. Bola som prekvapená, ako dokázala počúvať a reagovať na otázky. Jej otázky ma prekvapovali, čo všetko chcela vedieť. Videla som jej nadšenie a chuť akou  počúvala.

(Takto mi pomáhala cez zimu nosiť nejaké tie maškrty)
(Tu sme zase čítali z poľovníctko šlabikára)

 

streda 4. júna 2014

Niečo z mojej tvorby 

"Podvečerom kráčom do tej našej hory,
tu líška skryla sa do svojej malej nory.
Srdce, oči, duch radujú sa veľmi,
keď vidia život, krásu zveri,
i to ako žijú dravé šelmi.
A človek má pocit, že žije v mieri.
Ticho, kľud kráčam ďakej,
tu ozval sa nárek srnky malej.
Pod veľkým dubom našla som si svoje miesto,
pozerám hore, kde vtáci majú svoje hniezdo.
Zmráka sa, už je čas domov ísť,
ťahá ma to sem, zas chcem k dubu prísť."
K.S.
 

štvrtok 29. mája 2014

Jún-mesiac poľovníctva a ochrany prírody


A čo s tým?

Blíži sa nám mesica jún - mesiac nádherného koníčka - poľovníctva. A čo s tým?
Myslím si, že nikomu z nás nemusím hovoriť, čo slovo poľovníctvo znamená, aká je jeho hlavá úloha. Ale vie to i nepoľovnícka komunita? Iste sa Vám stalo, že ste sa stretli s ľuďmi, ktorí tento koníček odsudzujú, hoc o ňom nič nevedia. Preto sa skúsme zamerať na nepoľovnícku komunitu a priblížiť im skutočný význam poľovníctva.

Vďačnými poslucháčmi sú najmä deti. Podľa môjho názoru, rozvíjať lásku k prírode treba od malička, a preto treba začať práve s nimi. Vysvetliť im jednoduchou hravou formou, čo to poľovníctvo vlasne je. Veď nie je nič krajšie, ako keď vidíte ľudí, ktorí si skutočne vážia prírodu a snažia sa ju zveľaďovať. Preto Vás chcem poprosiť, skúsme spolu rozvíjať dobrú mienku poľovníctva a viesť ľudí s láskou k prírode!



sobota 26. apríla 2014

Niečo z mojej tvorby...





"Okolo mňa symfónia vtáctva znie,
už o mojej prítomnosti sojka vie.
Tíško sedím, rozhliadam sa vôkol seba,
kvapky dažďa padajá na mňa z neba.
Chcem kráčať ďalej cestou lesnou
a v srdci s láskou a pokorou veľkou.
Moje srdce patrí práve sem,
tu svôj život ozaj prežiť chcem."
K. S.




štvrtok 24. apríla 2014

Na zamyslenie...



"Beda tomu, kto za lesom vníma iba stromy, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly."

(foto J. Pitoňák)

pondelok 31. marca 2014

Mesiac apríl- mesiac lesov

Prichádza k nám mesiac apríl-mesiac lesov. A čo s tým?  

Les je úžasné miesto, kde človek načerpá energie, "životnej sily"... Nie je to len funkčný ekosystém, ktorý nám poskytuje kyslík, je to nádherná kompozícia stromov, kríkov, rastlín a živočíchov. Dokáže nás chrániť pred nepriaznivými vplyvmi, poskytuje nám svoje bohatstvo, ktroré sa nedá žiadnym číslom vyčísliť.

 Čo je les?

"Väčšina ľudí vidí v lese iba stromy a aj nejeden lesník (tým sa nechcem žiadného z nich dotknúť)pokladá les  za masu stromov, ktoré poskytujú úžitkové drevo. Les je však oveľa viac. Je to zložito organizovaná prírodná sústava, čiže ekosystém. V lesnom ekosystéme sú nielen medzi všetkými živočíšnymi tvormi vzájomné väzby, ale neviditeľnými dráhami energetického toku a kolobehu látok sú úzko späté organizmy s prostredím."(J. Jeník: Veľký obrazový atlas lesa)


Naozaj nám stačí takáto charakteristika? 
Myslím si, že lesy by sme mali neustále spoznávať ale hlavne ich chrániť a zveľaďovať. Veď sú to naše pľúca. Preto chcem apelovať práve na jeho ochranu a zveľaďovanie. Treba si ho chrániť stále, nie len jeden mesiac v roku. Skúsme sa mu venovať intezívnejšie počas celé roka.
 

piatok 14. marca 2014

Niečo zo zákona

Novelizácia zákona: http://www.zakonypreludi.sk/obor/4236109




Aby sme boli všetci v obraze ;)

pondelok 10. marca 2014

Poľovníctvo a ja

Ako to všetko začalo...

     Začalo to všetko tak, že môj otec ma viedol od malička s láskou k prírode. Nakoľko on sám nie je poľovník, naučil ma základ. Základ milovať prírodu a všetko čo nám dáva, chrániť si je bohatstvá, naučiť sa jej porozumieť. Navštevovanie prírody sa stalo akýmsi rituálom, ktorý mi čím ďalej, tým viac a viac dáva. Viac a viac sa teším na "únik z reality". Takže, ak môžem odporučiť ako sa stať poľovníkom, prvoradá je láska k prírode a k všetkému čo  nám dáva. Dokázať si to vážiť a ochrániť, zveľadiť a zachovať pre ďalšie generácie.

     S pribudajúcim vekom, asi keď som mala 13, som sa rozhodla, že jedného dňa sa stanem poľovníčkou. Navštevovala som čoraz častejšie naše okolité lesy, prírodu, spolu s mojím psíkom, ktorý mi robí spoločnosť dodnes. Spolu sme sa učili ako sa chovať pri stretnutí so zverou, to ako sa správa počas pastvy, odsledovať si jej jednotlivé cykly a pod... Samozrejme veľa ľudí v mojom okolí ma v tom nepodorovalo a hovorilo mi, že to nie je koníček pre dievča ako som ja. A práve takáto  mienka, ma posunula tam, kde som. Splnila som si jeden so svojich snov. Zdokonaľovala som sa v tom, v čom som mala nejasno, pýtala som sa skúsenejších, čítala knihy. Tie mi odpovedali na moje otázky.
Takto  s Leom "unikáme".

     Prišiel čas a  hlavou mi mihla myšlienka, že by bolo na čase si spraviť poľovný lístok. Ubehlo viac ako rok, počas ktorého  som absolvovala teoretickú ale i praktickú prípravu. Tu som sa utvrdila vo veciach, ktoré som vedela a naučila som sa nové. Je pravda, že celý život sa budem učiť o tomto krásnom koníčku. Človek si myslí, že vie už všetko, no vždy ho prekvapí niečo nové o čom nevedel. Vždy sa domov vracia ako "učeň". Pre mňa toto všetko znamená veľmi veľa, a preto sa chcem tomu venovať najlepšie ako viem a pomôcť k rozvoju.

PS: Ďakujem všetkým, ktorí ma podporujú aj dnes!


piatok 7. marca 2014

Kto vyhrá ?



Tomuto operencovi sa budem venovať v nasledujúcich príspevkoch.

Posol jari - sluka lesná (Scolopax rusticola)

Pár slov o nej...

Sluka lesná alebo aj často nazývaná Sluka hôrna je bahniak z čeľade slukovitých. Sluka patrí medzi sťahovavé druhy. Zimu trávi v Stredomorí a západnej Európe. Na Slovensku obýva väčšinou územia od nížin v asi 150 m n.m. po hornú hranicu lesa.


Hniezdo s násadou sa však našlo aj vo Vysokých Tatrách vo výške 1420 m n.m. Sluka obľubuje vlhké listnaté, ihličnaté alebo zmiešané lesy s kyprou pôdou a dostatkom vhodnej potravy. Na Slovensku hniezdi asi 1 300 - 2 500 párov  Párenie je najintenzívnejšie počas pokojných teplých večerov. Po západe slnka vylietajú kohúty a pískajúc, alebo kvorkajúc, obletujú miesta s vábiacimi sliepočkami. Kohúty sa navzájom prenasledujú, alebo odháňajú. Párenie prebieha na zemi a predchádza mu rituál, pri ktorom kohút obchádza sliepku so spustenými krídlami, našuchoreným perím a vejárovito roztiahnutým, vztýčeným chvostom. Okolo jednej sliepky toká viac samcov, ktoré sa s ňou postupne pária (polyandria). Hniezdo vyberá a aj jeho úpravu robí sliepka. Obyčajne býva pri koreni stromov, v blízkosti hromád raždia, starých kmeňov alebo v trsoch suchej trávy. Už koncom marca sa v hniezde objaví prvé zo štyroch vajec. Vajcia sú žltkasté, s nádychom do hneda, s hnedozelenými alebo červenohnedými škvrnami. Po 20-21 dňoch sa liahnu kurčatá. Ihneď po obschnutí ich sliepka odvedie z hniezda a stará sa o ne 5-6 týždňov. Sluky sú pohlavne dospelé už koncom prvého roka ich života...



utorok 4. marca 2014

Sila prírody je veľká

Čo je vlastne poľovníctvo?


Ako všetko ostatné, tak aj poľovníctvo má svoju definíciu.  V skratke: poľovníctvo je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, vytvárať jej optimálne podmienky na život a v neposledom rade ju loviť (umrcovať zákonným spôsobom).

Nakoľko ľudia, ktorí nie sú poľovníci, si myslia, že poľovníctvo je len o lovení zveri a  o tom, ako mať plné mraziaky. Lenže opak je pravdou. 

Poľovníci sú väčšinou ľudia, ktorí boli od malička vedení  láskou k prírode, za čo môžu ďakovať svojím predkom. Od malého dieťaťa sa učili ako sa k prírode správať, ako ju ochranňovať, zveľaďovať.  V minulosti bol poľovník váženým človekom v spoločnosti, pretože vedel každého vtáčika podľa hlasu rozoznať, vedel, kde sa zver zdržiava. Snažil sa tomu všetkému porozumieť a prispieť k rozvoju.

Niektorí sa snažia poľovníctvo a jeho posolstvo šíriť aj ďalej. No nie je to jednoduché.  Nájdu sa aj takí, ktorí sa nesnažia ničím prispieť. Berú to skôr ako "sa rýchlo nabaliť a nestarať sa o nič".  Veď aj tá zver v tej prírode potrebuje pomoc človeka. V zime ju treba prikmovať, ak sa vyskytne vírus alebo iné ďalšie ochorenie, treba to čím skôr odstrániť a vyriešit problém... Nie len mávnuť rukou a povedať, že "mňa sa to netýka".
Takto vyzerá vírusové ochorenie fibropapilomatóza  (nezhubné nádory).

Na základe tohto, som sa rozhodla písať tento blog. Chcem Vám v ňom priblížiť poľovníctvo ako také.

Na začiatok... 

"Keď v kročím do lesa a sojka hlasom ozve sa,
tu konečne moje srdce pokorou plní sa.
Šum vetra v korunách stromov,
áno, les je môj 2. domov. 


Sem sa vždy vraciam rada,
tu sa cítim stále mladá.
Len tu vypustím problémy z hlavy,
a snažím sa chrániť, čo dedovia nám zanechali..."

Smatan