Dedkovi

Všade ticho, vôňa smreka,
po ceste žblnkoce si rieka.
Dážď už ustal, vietor stíchol,
starý otec ťažko vzdychol.

Pozrel na tú krásu vôkol seba,
"To nás živý, to náš chleba."
Poznal každý revíra kút,
i stromy, ktr. napadol dáky žrút.


Krásu zvery vedel vnímať,
v ťažkých chvíľach jej pomáhať.
Vedel onej takmer všetko,
veru taký bol náš detko.

I keď som ho moc nepoznala
dôveru som v neho mala.
Lásku rozdával vôkol seba,
mal jej dosť pre každého, koľko treba.
K.Smatanová