Poľovníctvo a ja

Ako to všetko začalo...

     Začalo to všetko tak, že môj otec ma viedol od malička s láskou k prírode. Nakoľko on sám nie je poľovník, naučil ma základ. Základ milovať prírodu a všetko čo nám dáva, chrániť si je bohatstvá, naučiť sa jej porozumieť. Navštevovanie prírody sa stalo akýmsi rituálom, ktorý mi čím ďalej, tým viac a viac dáva. Viac a viac sa teším na "únik z reality". Takže, ak môžem odporučiť ako sa stať poľovníkom, prvoradá je láska k prírode a k všetkému čo  nám dáva. Dokázať si to vážiť a ochrániť, zveľadiť a zachovať pre ďalšie generácie.

     S pribudajúcim vekom, asi keď som mala 13, som sa rozhodla, že jedného dňa sa stanem poľovníčkou. Navštevovala som čoraz častejšie naše okolité lesy, prírodu, spolu s mojím psíkom, ktorý mi robí spoločnosť dodnes. Spolu sme sa učili ako sa chovať pri stretnutí so zverou, to ako sa správa počas pastvy, odsledovať si jej jednotlivé cykly a pod... Samozrejme veľa ľudí v mojom okolí ma v tom nepodorovalo a hovorilo mi, že to nie je koníček pre dievča ako som ja. A práve takáto  mienka, ma posunula tam, kde som. Splnila som si jeden so svojich snov. Zdokonaľovala som sa v tom, v čom som mala nejasno, pýtala som sa skúsenejších, čítala knihy. Tie mi odpovedali na moje otázky.

Takto  s Leom "unikáme".

     Prišiel čas a  hlavou mi mihla myšlienka, že by bolo na čase si spraviť poľovný lístok. Ubehlo viac ako rok, počas ktorého  som absolvovala teoretickú ale i praktickú prípravu. Tu som sa utvrdila vo veciach, ktoré som vedela a naučila som sa nové. Je pravda, že celý život sa budem učiť o tomto krásnom koníčku. Človek si myslí, že vie už všetko, no vždy ho prekvapí niečo nové o čom nevedel. Vždy sa domov vracia ako "učeň". Pre mňa toto všetko znamená veľmi veľa, a preto sa chcem tomu venovať najlepšie ako viem a pomôcť k rozvoju.

PS: Ďakujem všetkým, ktorí ma podporujú aj dnes!