utorok 26. augusta 2014

"Ruje čas" 



"Večerná romantika pri západe začína sa,
stojím a krajom krásnym rozhliadam sa.
Nadýchnem sa, privriem oči,
žijem sen, čo zdal sa mi v noci.

Pocit radosti slovami neopísateľný,
prišiel ku mne sťa vietor silný.
Ostáva už chladno, čo chvíľa je tu ruje čas,
konečne zanie vytúžený jelení hlas.

Divadlo krásne a zvuky neopísateľné,
i tie prejavy lásky jeleňa k laniam verné.
Chráni si ich, odháňa sokov,
odoženie ho mocným hlasom a k tomu pridá pár krokov.

V srdci jeleňa veľký pokoj nastal,
keď sok zrazu ticho zostal.
Ticho pretrhla rana zo zbrane,
jeleň ďalej chráni svoje lane.
To sokovi prestáva mladé srdce biť,
nebolo mu súdedné túto ruju žiť..."

K. Smatanová

štvrtok 14. augusta 2014

Dedkovi


Všade ticho, vôňa smreka,
po ceste žblnkoce si rieka.
Dážď už ustal, vietor stíchol,
starý otec ťažko vzdychol.

Pozrel na tú krásu vôkol seba,
"To nás živý, to náš chleba."
Poznal každý revíra kút,
i stromy, ktr. napadol dáky žrút.


Krásu zvery vedel vnímať,
v ťažkých chvíľach jej pomáhať.
Vedel onej takmer všetko,
veru taký bol náš detko.

I keď som ho moc nepoznala
dôveru som v neho mala.
Lásku rozdával vôkol seba,
mal jej dosť pre každého, koľko treba.
K.Smatanová