Lesníctvo 

Áno, študujem lesníctvo. Prečo??? Nad touto otázkou sa vždy zamyslím. Niekomu to príde možno prehnané, ale naozaj je to tak. Chytilo ma to za srdce a drží ma to stále. Prežívam niečo neopísateľné, keď vkročím do našich lesov, keď sa obzriem okolo seba, započúvam sa do zvukov prírody. Snažím sa splinúť so všetkým, čo ma tam obklopuje.  Snažím sa učiť poznať prírodu, jej spôsob bytia, poznávať zver...

                                                                   (zdroj: google.com)

Začalo ma to baviť ešte viac a posúva to moje myslenie ďalej, na základe vedomostí, ktoré lesník musí mať od geologického zloženia, cez fyziológiu až po ekonomickú disciplínu.  Ľudia si v dnešnej dobe neuvedomujú, čo všetko znamená "lesník" v dnešnej spoločnosti a tobôš už nevedia o ich pracovnej náplni takmer nič.  Vidia len výrub stromov, ničenie  lesných ekotypov a ďalšie, a ďalšie iné veci.  Prečo?  Nedostatok informovanosti zo strany "nelesníckej komunity". Alebo nechuť informovať sa ? Kto vie...  Preto prosím práve  i "nelesnícku komunitu" o zbere dostatku informácie, čo znamenajú slová "lesník a lesníctvo" i všetko s tým spojené. Určite budeme ochotní odpovedať na Vaše otázky. (Dúfam, že hovorím v mene všetkých lesníkov, ktorí sú ochotní bojovať za dobrú mienku!)


Lesu zdar!

Odporúčam film (Cesta do lesa), dokument, ako napr.: https://www.youtube.com/watch?v=MvvbRgIlb9Q

Doma...

"Podvečerom kráčom do tej našej hory,

tu líška skryla sa do svojej malej nory.

Srdce, oči, duch radujú sa veľmi,

keď vidia život, krásu zveri,

i to ako žijú dravé šelmi.

A človek má pocit, že žije v mieri.

Ticho, kľud kráčam ďakej,

tu ozval sa nárek srnky malej.

 

Pod veľkým dubom našla som si svoje miesto,

pozerám hore, kde vtáci majú svoje hniezdo.

Zmráka sa, už je čas domov ísť,

ťahá ma to sem, zas chcem k dubu prísť."

Domov...

"Je spara, ťažko sa dýcha,
príroda teplaská - to naša pýcha.
Dva Maníny krásou sa vypínajú, 
v sebe príbeh zveri ukrývajú.

Rozhliadni sa krásnym krajom, ktorý tu máš, 
chcem Ťa poprosiť o jedno - len si ho váž.
Keď sa ticho tade prejdeš,
vo vnútri svoj pokoj nájdeš.

Zrazu cítiš mier a pokoj na duši,
a Tvoje srdce po prírode láskou zatúži.
Pozri vpravo, tam srnčia zver pasie sa,
a malé mláďa k matke vinie sa.

Po ľavom boku zase muflónie stádo je,
ovca dala bekotom znak, že o tebe vie.
Kráčaj tíško cestou ďalej,
zatrepotali krídla sojky malej.

Vnímaj nemú krásu prírody,
rýchlo pozri, jeleň vyšiel z bahennej vody.
Pri ňom stojí hárem jeleníc
a vedľa nich rodinka jarabíc.

Srdce, oči krásou sa opíjajú,
a človeku nový rozmer žitia dajú.
Váž si krásu prírody našej malebnej,
nájdeš poklad vzácny v nej." 

"Ruje čas" 

"Večerná romantika pri západe začína sa,
stojím a krajom krásnym rozhliadam sa.
Nadýchnem sa, privriem oči,
žijem sen, čo zdal sa mi v noci.

Pocit radosti slovami neopísateľný,
prišiel ku mne sťa vietor silný.
Ostáva už chladno, čo chvíľa je tu ruje čas,
konečne zanie vytúžený jelení hlas.

Divadlo krásne a zvuky neopísateľné,
i tie prejavy lásky jeleňa k laniam verné.
Chráni si ich, odháňa sokov,
odoženie ho mocným hlasom a k tomu pridá pár krokov.

V srdci jeleňa veľký pokoj nastal,
keď sok zrazu ticho zostal.
Ticho pretrhla rana zo zbrane,
jeleň ďalej chráni svoje lane.
To sokovi prestáva mladé srdce biť,
nebolo mu súdedné túto ruju žiť..."
K. Smatanová

Dedkovi

Všade ticho, vôňa smreka,
po ceste žblnkoce si rieka.
Dážď už ustal, vietor stíchol,
starý otec ťažko vzdychol.

Pozrel na tú krásu vôkol seba,
"To nás živý, to náš chleba."
Poznal každý revíra kút,
i stromy, ktr. napadol dáky žrút.


Krásu zvery vedel vnímať,
v ťažkých chvíľach jej pomáhať.
Vedel onej takmer všetko,
veru taký bol náš detko.

I keď som ho moc nepoznala
dôveru som v neho mala.
Lásku rozdával vôkol seba,
mal jej dosť pre každého, koľko treba.
K.Smatanová

 

Malý a Veľký Manín 

Ďalšia z mojej tvorby...

Srdce moje žiali, keď hory sa jej máli,

keď nevidí krásu Manínov, slza v oku páli.

Ponáhľam sa domov, srdce začína mi  konečne biť

vkročím do hory, privriem oči, nadýchnem sa, začínam žiť.

Cítim voľnosť, čerstvý vzduch po daždi,

vysoká vychádza skôr na pašu,

To ticho, všeliek mal by vyskúšať každý,

milujem tú krásnu prírodu našu.

Prosím Boha nech prežiť ďalší deň tu smiem,

nech vidím krásu zveri, nech o nej niečo viem.

Chápať lesu,  poznať v ňom život i jeho krásu,

 splniť si sen i napriek nepriazni pozemského času.